„Človek, ktorý nečíta knihy, nemá žiadnu výhodu oproti tomu, ktorý nevie čítať.“ -Mark Twain
Niekto má rád obrázkové knihy o zvieratkách, rozprávky, bájky, povesti, o prírode, či príbehy zo života, Knihy zo sveta vedy a techniky, cestopisy a životopisy, dobrodružné knihy, atlasy či encyklopédie. Iní majú radi verše a poéziu.
Pri pátraní, prečo sa marec už roky pripomína ako mesiac knihy, sme sa dopracovali k známej a zaujímavej postave slovenskej histórie, ktorou bol – Matej Hrebenda Hačavský.
Tento legendárny šíriteľ slovenskej a českej knihy a tým aj osvety a vzdelanosti sa narodil aj zomrel v marci. Hoci bol slepý, natoľko miloval knihy, že sa mu stali osudom. Putoval po Gemeri, Malohonte až do Viedne, zbieral staré rukopisy. Medzi slovenských vlastencov roznášal nové slovenské a české knihy. Zaslúžil sa týmto rozvíjanie slovenského národného povedomia.
Rozširovaním obľúbených kalendárov, šlabikárov a kníh sa zaslúžil, že aj nevzdelaní a chudobní ľudia spoznávali knižnú kultúru a získavali prehľad o verejnom dianí. Svoju súkromnú zbierku kníh daroval Matici slovenskej a prvému slovenskému Gymnáziu v Revúcej.
Marec – mesiac knihy bol prvýkrát vyhlásený v roku 1955. Dnes úlohu Mateja Hrebendu plnia knižnice, ktoré sprístupňujú svoje knižné fondy čitateľom po celý rok.
Aj v našej škole sa v marci pracuje s knihami viac ako inokedy. Žiaci navštevujú školskú a okresnú knižnicu, chystajú projektové vyučovanie, čitateľský maratón, besedu so spisovateľkou, kvízy a iné.
Kniha ťa prosí:
|
1. Zober ma do čistých rúk.
2. Som smutná, keď ma položíš na vlhké a mastné miesto.
3. Neohýbaj moje strany.
4. Vložená ceruzka a pero medzi listami ma poškodzujú.
5. Nečítaj ma, prosím, pri jedení.
|
.
